Predchádzajúci stav
Do 7. marca 2008, kedy Prezident policajného zboru SR vydal rozkaz, polícia nezakročovala proti prípadom, kedy „úžernícke“ spoločnosti vysťahovávali ich dlžníkov. Spoločnosti sa preukazovali listami vlastníctva, ktoré nadobudli zo zmlúv o pôžičke. V uvedených zmluvách bolo premietnuté ustanovenie § 553 občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého splnenie záväzku možno zabezpečiť dočasným prevodom práva dlžníka alebo tretej osoby v prospech veriteľa . Ak zabezpečený záväzok nie je riadne a včas splnený, veriteľ je oprávnený začať výkon zabezpečovacieho prevodu práva a prevedené právo speňažiť spôsobom uvedeným v zmluve alebo dražbou podľa osobitného zákona. V uvedených zmluvách bol premietnutý inštitút občianskeho práva § 565, v zmysle ktorého ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky. Na základe vyššie uvedeného postačovalo, ak dlžník nezaplatil splátku pôžičky a „úžernícka“ spoločnosť bola oprávnená vyhodiť svojho dlžníka z jeho bytu a následne dať byt do dobrovoľnej dražby podľa zákona o dobrovoľných dražbách.
Súčasný stav
Vládna garnitúra sa na uvedený stav rozhodla reagovať a dňa 7. marca 2008, Prezident policajného zboru SR vydal rozkaz v zmysle ktorého vysťahovať osobu môže z bytu len exekútor na základe exekučného príkazu. Štátna moc tak reagovala na nastupujúci trend rozhodovania súdov, ktoré vyhlasujú „užernícke zmluvy“ za zmluvy neplatné z dôvodu rozporu s dobrými mravmi. Fakt, že osobu možno vysťahovať len na základe exekučného titulu poskytuje možnosť obetiam úžerníkov domáhať sa neplatnosti zmlúv na súde a zároveň žiadať o vydanie predbežného opatrenia v ktorom pozastaví výkon zabezpečovacieho prevodu práva, prípadne záložného práva.
Druhá strana mince
Uvedený počin v súvislosti s obeťami úžery je možné len kvitovať, avšak nikto sa podľa mojich dostupných informácií nepozastavil nad možnými dôsledkami na realitný trh. Mám na mysli prípad ak kupujúci nadobúda nehnuteľnosť na základe kúpnej zmluvy od predávajúceho, ktorý však v čase predaja v nehnuteľnosti býva. V takomto prípade je možné sa zabezpečiť tým, že do zmluvy sa zapracuje záväzok predávajúceho sa vysťahovať. Čo v prípade ak sa predávajúci ani po predaji bytu či domu neodsťahuje?
Do 7 marca 2008 bolo možné použiť postup na hrane zákona o to konkrétne svojpomoc podľa § 6 Občianskeho zákonníka. V zmysle tohto ustanovenia platí, že ak hrozí neoprávnený zásah do práva bezprostredne, môže ten, kto je takto ohrozený, primeraným spôsobom zásah sám odvrátiť. Za svojpomoc sa považuje aj asistencia SBS-ky.
Podľa nového rozkazu takýto postup nie je možný. Ako cituje z rozkazu SME : „Nový vlastník nie je v nijakom prípade oprávnený vykonať svojpomocné vypratávanie pôvodných majiteľov bytov alebo domov, ak tieto osoby s tým nesúhlasia, ani v prípade, že sa preukáže listom vlastníctva.“
Na základe uvedeného môže nastať prípad, kedy si mladá rodina zoberie niekoľko miliónovú hypotéku, uzavrie kúpnu zmluvu, predávajúci sa z ich nádejného budúceho hniezdočka nevysťahuje a mladému páru ostanú oči pre plač. Jediná možnosť ktorá im ostáva je podať návrh na súd o vypratanie nehnuteľnosti a následná exekúcia. Ide o veľmi zdĺhavý proces, mnohokrát niekoľko ročný a zatiaľ im neostáva nič iné len splácať hypotéku, hoci v novej nehnuteľnosti nebývajú.
Ako sa brániť
Nový rozkaz priniesol zdanlivo neriešiteľnú situáciu, v zmysle ktorej nie je možné sa brániť zotrvaniu osoby bez užívacieho práva v nehnuteľnosti. V citovanom rozkaze sa však uvádza, že exekútor môže vypratať nehnuteľnosť len na základe exekučného titulu. V prípade ak sa chcete vyhnúť zdĺhavým súdnym sporom odporúčam spísať s predávajúcim notársku zápisnicu v ktorej bude obsiahnutý záväzok predávajúceho vysťahovať sa. Takáto notárska zápisnica je bez ďalšieho súdneho konania exekučným titulom, no na druhej strane je spoplatnená. V konečnom dôsledku Packov príkaz zaťažil obyčajných ľudí, ktorý ich z dôvodu zabezpečenia svojich práv núti podstupovať dodatočné finančné náklady na spísanie notárskej zápisnice. „Úžernícke spoločnosti“ si maximálne posadia do svojej pobočky notára, ktorý im zabezpečí podpis takejto zápisnice. Väčšina ľudí, ktorý si berú uvedené pôžičky, trpí právnym bezvedomím, a v konečnom dôsledku si ani neuvedomia čo podpisujú.
Pohľad do budúcna
Tým, že sú zmluvy o pôžičkách s úžerníckymi úrokmi na 100 percent v rozpore s dobrými mravmi si nie je istá ani vláda. Dôkazom toho je fakt, že na dnešnom rokovaní predložila návrh v zmysle ktorého budú uvedené zmluvy chápané ako spotrebiteľské zmluvy. V takomto prípade by sa uplatňovalo pravidlo § 53 Občianskeho zákonníka na základe ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V taktom prípade by súdu vyhlasovali úžernícke zmluvy za neplatné a nebolo by potrebné zložité dokazovanie či sú uvedené zmluvy v rozpore s dobrými mravmi alebo nie.
Slovo na záver
Rozkaz pána Packu bol cielený na úžeru no zasahuje celú populáciu. V prípade ak bude prijatý návrh, že uvedené zmluvy sa budú chápať ako spotrebiteľské zmluvy, stojí za zváženie jeho zotrvanie.
Zároveň si však dovoľujem pozastaviť sa nad ústavnosťou uvedeného rozkazu. Tým, že ide o rozkaz ide o právnu normu nižšej právnej sily, akou je zákon. Jedným zo základných princípov na ktorých stojí slovenský právny poriadok je princíp, že fyzické a právnické osoby môžu robiť všetko čo im zákon nezakazuje. Ako už bolo spomenuté, občiansky zákonník dovoľuje svojpomoc pri ochrane svojich práv, no na druhej strane takúto svojpomoc rozkaz zakazuje. V súčasnosti existuje riziko, že úžerníci budú uplatňovať svoje práva zo zmluvy, polícia im v tom zabráni. Byť na strane týchto spoločností, napadnem takýto postup ako nezákonný a okrem zisku s úrokov by som vyskúšal žiadať aj náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu, a to z dôvodu že rozkazom nie je možné zakázať domáhania sa svojich práv vyplývajúcim mi zo zákona.
